Čo vidieť v Ríme: Top 11 zaujímavostí a 3D model

Označenie „Roma Aeterna“ sa používa od antiky. Rím sa právom nazýva „Večné mesto“, pretože už vyše dvetisíc rokov patrí medzi centrá civilizácie. Podľa legendy ho v roku 753 pred Kr. založili bratia Romulus a Remus na Palatínskom pahorku, kde ich mala zachrániť a odchovať vlčica. Práve Palatín je jedným zo siedmich pahorkov Ríma – spolu s Aventínom, Kapitolom, Esquilínom, Viminálom, Quirínom a Celiom – ktoré tvorili základné jadro mesta. Z týchto pahorkov sa Rím postupne rozšíril a stal sa srdcom ríše, ktorá vládla trom kontinentom. 

Už ste počuli prívlastok, že „Všetky cesty vedú do Ríma?“ – tak ani tento prívlastok nie je vôbec náhodný. Už v antike totiž Rimania vybudovali sieť ciest dlhú viac než 80 000 kilometrov, ktoré spájali celé impérium so svojím centrom. Mnohé z nich pretrvali až dodnes a tvoria základ talianskej cestnej siete.

Vatikán je najmenší štát sveta – drobných 0,44 km² a asi 800 obyvateľov – no jeho príbeh je obrovský. Zrodil sa v roku 1929 podpisom Lateránskych zmlúv a dodnes je absolútnou monarchiou, kde je pápež zároveň hlavou štátu. Na Svätopeterskom námestí sa počas audiencií tiesni až 300 000 ľudí, zatiaľ čo vo vnútri Baziliky sv. Petra sa prelína sakrálna monumentalita s precíznou remeselnosťou. Vatikán žije z príspevkov veriacich, vstupného a drobných „vlajkových“ symbolov: vlastných známok, mincí, pošty, rádia či novín – a áno, bankomat tu ponúka menu v latinčine.

Najväčším lákadlom sú Vatikánske múzeá s viac než 20 000 dielami, ktoré ročne navštívi vyše 6 miliónov ľudí. Ich srdcom je Sixtínska kaplnka so stropom Michelangela o ploche približne 500 m², kde sa nad turistami i konkláve vznáša dejiny umenia aj cirkvi. Nad poriadkom bdie Švajčiarska garda – elita asi 135 mužov, ktorí musia byť katolíci, slobodní a švajčiarskej národnosti. Vatikán je tak miniatúrny svet s vlastným rytmom: starobylý, a pritom prekvapivo „funkčný“ – od pečiatky na pohľadnici až po ticho kaplnky, kde sa rozhoduje o budúcnosti cirkvi.

Taliani považujú kapučíno po 11. hodine za „barbarský zvyk“, takže turistov s ním popoludní hneď spoznajú.

Jedna zaujímavosť o Koloseu je, že sa v ňom mohli konať aj „námorné bitky“ – aréna bola navrhnutá tak, aby sa dala zaplaviť vodou a napodobňovala more. Rimania tak mohli divákom predviesť nielen gladiátorské zápasy, ale aj miniatúrne námorné súboje.

V Ríme funguje trattoria „La Campana“ od roku 1518 a tvrdí, že je najstaršou stále otvorenou reštauráciou na svete.

Rím má vyše 1 500 fontán – od pompéznych barokových po drobné fontánky „nasoni“ s pitnou vodou. Tie tečú nonstop a osviežia ťa v horúci deň bez toho, aby si musel kupovať fľaše. Stačí prstom upchať výtok a vytryskne prúd nahor ako z malého pítka. Ekológia po rímsky – praktická a zadarmo.

Fontána di Trevi nie je len najkrajšia baroková fontána v Ríme, ale aj obrovská „pokladnica pod holým nebom“. Každý deň do nej návštevníci hodia mince v hodnote okolo 3 000 eur, čo ročne predstavuje viac než 1 milión eur. Peniaze sa raz týždenne vyberajú a putujú na charitatívne projekty – najmä na podporu potravinovej banky Caritas, ktorá pomáha chudobným rodinám v Ríme. Fontána je vysoká 26 metrov, široká 49 metrov a spotrebuje približne 80 miliónov litrov vody ročne, hoci systém je uzavretý a voda sa recykluje. Dodnes platí legenda, že ak do fontány hodíte mincu, určite sa do Ríma vrátite – a súdiac podľa množstva mincí, väčšina turistov jej naozaj verí.

V bráne budovy Rádu maltézskych rytierov je drobná kľúčová dierka, cez ktorú sa zjaví perfektne zarámovaná kupola sv. Petra. Je to rýchla zastávka s veľkým „wow“ efektom a jednou z najkrajších „tajných“ vyhliadok v meste. Počítaj s krátkym radom, no posun ide rýchlo. Na skok odtiaľ je aj tichý park s pomarančovníkmi.

Pons Fabricius spája pevninu s ostrovom Tiberina už od roku 62 pred n. l. Chodiť po ňom je ako prejsť časovou bránou – pod nohami máš tie isté kamene ako tisícky rokov pred tebou. Pri západe slnka sa Tiber aj okolie mosta zafarbí. Spoj si ho s krátkou prechádzkou po ostrove.